Z histórie
S rozvojom staviteľstva súvisí aj postupná špecializácia na riešenie odborných problémov pri navrhovaní stavebných diel.
Synkretický charakter spôsobu stavania založený na riešení všetkých problémov navrhovanej stavby viac-menej jednou osobou sa postupne menil a postupne sa profilovali odborné zamerania, z ktorých rozhodujúcimi pre výsledný efekt stavebného diela sa stal architekt a statik.
Kvalitné, najmä bezpečné statické riešenie navrhovaného stavebného diela bolo vždy základom pre správny návrh a zabezpečenie dlhodobej životnosti diela.
Všeobecne je statika definovaná ako časť mechaniky zaoberajúca sa rovnováhou telies za účinku síl na teleso v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe.
V oblasti staviteľstva sa samostatnejšie, ako zvláštna profesia, začala otázka statiky formovať s nástupom rozsiahlej výstavby na konštrukciu výnimočne náročných stavieb v 18. a najmä v 19. storočí.
Projektant nosnej konštrukcie stavby – statik, ako vyslovene samostatné povolanie nemá dlhú históriu. Rovnako ako iné povolania v oblasti architektúry a výstavby aj profesia statika vznikala postupne.